Logo lovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora

Sú škody spôsobené daňovníkom na inom ako vlastnom majetku daňovo uznateľným výdavkom?

  • News

V praxi sa často stáva, že daňovníci nezávisle od ich vôle musia vynaložiť náklady na škody, ktoré vznikli počas výkonu ich podnikateľskej činnosti. Zákon o dani z príjmov nedovoľuje ich neobmedzené uplatnenie do daňových výdavkov a určuje ich limitáciu. V tomto článku sa budeme venovať škodám spôsobeným na vlastnom majetku daňovníka, ale aj škodám spôsobeným iným spoločnostiam a ich daňovej uznateľnosti z pohľadu Zákona o dani z príjmov. Na účely tohto článku inou spoločnosťou sa rozumie spoločnosť, s ktorou má daňovník uzavretý obchodno-právny vzťah.

auditorea-1-4-24

Dôležité je najskôr definovať škodu na účely Zákona o dani z príjmov. Zákon o dani z príjmov neobsahuje samotnú definíciu škody, ale odkazuje na Zákon o účtovníctve. Škoda na majetku je definovaná v § 26 ods. 6 Zákona o účtovníctve ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Majetkom sa rozumie vlastný majetok daňovníka.

 

Na základe tejto definície ide teda o škodu na majetku, ktorú nie je možné opraviť a majetok sa tak stáva nepoužiteľným. Ak teda príde napríklad k poškodeniu vozidla, ktoré je majetkom daňovníka a toto poškodenie je možné odstrániť dodatočne vynaloženými výdavkami na opravu a týmto vozidlo opäť spojazdniť, nejedná sa o škodu na účely Zákona o dani z príjmov. Škodou sa tiež rozumie, ak je majetok daňovníka odcudzený alebo došlo k strate majetku.

 

Zaúčtované náklady predstavujúce škodu sú podľa § 21 ods. 2 písm. e) Zákona o dani z príjmov daňovo uznateľné len do výšky prijatých náhrad. Prijatými náhradami sa rozumie napríklad plnenie z poisťovne, alebo predaj neopraviteľného majetku na súčiastky a pod. Znamená to, že ak prijatá náhrada nepokrýva daňovníkom zaúčtovaný náklad na škodu, tento kladný rozdiel bude zvyšovať základ dane daňovníka.

 

Výnimkou z limitácie v zmysle § 19 ods. 3 písm. g) Zákona o dani z príjmov sú situácie, ak sú tieto neodstrániteľné škody spôsobené v dôsledku živelnej pohromy akou je zemetrasenie, povodeň, krupobitie, lavína alebo blesk, alebo ak je v prípade odcudzenia majetku páchateľ neznámy, čo musí byť potvrdené políciou. V takýchto prípadoch je daňový výdavok súvisiaci so škodou uznateľný v plnej výške. Daňový zákon tiež definuje špecifické prípady, kedy škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda.

 

Ďalšou kategóriou sú škody, ktoré daňovník spôsobí na majetku inej spoločnosti pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a táto poškodená spoločnosť žiada náhradu. V takomto prípade daňovník uhrádza inej osobe náhradu jej škody. Sú takéto náhrady škody daňovo uznateľné? Keďže v danom prípade sa nejedná o škodu, na ktorú sa odkazuje § 21 ods. 2 písm. e) Zákona o dani z príjmov, limitácia do výšky prijatých náhrad sa nebude aplikovať. Pozor, neznamená to však, že vo všetkých prípadoch pôjde automaticky o daňovo uznateľné výdavky v plnej výške. Pri posudzovaní daňového uznania výdavku na náhradu škody voči poškodenej spoločnosti sa postupuje podľa § 19 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov, ktorý uznáva do daňových výdavkov len sumu, ktorú je daňovník povinný platiť podľa osobitných predpisov (to môžu byť napr. predpisy obsahujúce úpravu o zodpovednosti za škodu, napr. v Obchodnom alebo Občianskom zákonníku.)

 

Pri výkone podnikateľskej činnosti, pri ktorej je riziko, že škody spôsobené iným spoločnostiam môžu  vznikať, napríklad u prepravcu pri preprave tovaru, je teda dôležité vychádzať z platných osobitných predpisov. Rovnako tak je potrebné dbať na dostatočnú úpravu obchodno-záväzkových vzťahov a bližšie špecifikovať zmluvné podmienky, za ktorých bude inej spoločnosti vznikať nárok na náhradu škody, ktorú jej spôsobí daňovník svojou činnosťou. Výdavok na uspokojenie takéhoto nároku je potom daňovo uznateľným výdavkom daňovníka. Podrobnejšia zmluvná úprava náhrad je dôležitá aj vzhľadom na to, že dokazovanie daňovej uznateľnosti takýchto výdavkov je v prípade daňovej kontroly na strane daňovníka.

 

Naopak, ak ku škode (spôsobenej inej spoločnosti) dôjde neodborným zásahom, nedostatočným zistením skutkového stavu, zanedbaním povinností, nedodržaním pravidiel a podobne, výdavky na náhradu takejto škody, u daňovníka ktorý náhradu platí, je potrebné vyhodnotiť ako nedaňový výdavok.

 

Daňová uznateľnosť náhrad škôd spôsobených iným spoločnostiam sa môže vzhľadom na povahu podnikateľskej činnosti jednotlivých daňovníkov líšiť od prípadu k prípadu a preto je potrebné každý obchodno-právny vzťah posudzovať individuálne na základe skutkového stavu.

auditorea k.s.

Auditorea je daňovo poradenská účtovná a audítorská firma pôsobiaca na Slovensku (Bratislava, Banská Bystrica), v Rakúsku (Viedeň) a Českej republike (Brno). Okolo 40 profesionálov hovoriacich nemecky, anglicky, slovensky, česky a maďarsky fundovaného a plne angažovaného tímu s radosťou a v tak povediac rodinnej atmosfére poskytuje široké spektrum služieb domácim spoločnostiam, medzinárodným koncernom, ako aj jednotlivcom a začínajúcim podnikateľom z rôznych odvetví. Auditorea je členom medzinárodnej siete SFAI, čím vie zabezpečiť know-how kdekoľvek sa rozhodnete investovať. Staňte sa našou súčasťou.

Autor

Hľadáte niečo iné?

V našom informačnom centre nájdete najnovšie podujatia, správy, súbory na stiahnutie, videá, veľtrhy...

Prejsť na informačné centrum