Odpovedzme hneď na úvod – automaticky to daňový výdavok nie je. Treba veľmi starostlivo prečítať odôvodnenie a zistiť dôvody (čo v prípade listov napísaných v jazykoch niektorých štátov nemusí byť úplne jednoduchá záležitosť).
Zamietol štát vrátenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), pretože podľa jeho lokálnych DPH pravidiel z daného typu nákupov DPH nevracia (napríklad Rakúsko zo vstupov týkajúcich sa osobných automobilov neuvedených na zozname výnimiek)?
Alebo došlo k zamietnutiu, pretože bola zaslaná výzva, na ktorú ale nikto v stanovenej lehote nezareagoval?
Alebo preto, že doklad, ktorý platiteľ predložil obsahoval chyby či nejasnosti (napríklad nemalo ísť o zjednodušenú faktúru, ale o riadnu faktúru so všetkými náležitosťami)?
Dôvodov môže byť veľa a rôznych. Napríklad, že platiteľ/žiadateľ podľa zahraničnej finančnej správy neustál svojimi dôkazmi dôkazné bremeno a nepresvedčil správcu dane o svojom nároku na odpočet (napríklad nedokázal preukázať priamu a bezprostrednú súvislosť s dodaním na svojom výstupe - na čo presne nákup použil -, alebo že nešlo o súkromnú spotrebu a iné).
Toto pátranie po dôvodoch má svoju jednoduchú príčinu:
DPH u platiteľa DPH nie je daňový výdavok
Vo všeobecnosti totiž platí, že u platiteľa DPH nie je DPH daňovým výdavkom (§ 21 ods. 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) .
Toto pravidlo vyplýva zo základnej podstaty DPH - DPH má zaťažovať až spotrebu a u platiteľa DPH, u ktorého nedochádza k finálnej spotrebe, má mať neutrálny vplyv. Čiže nemá sa účtovať do nákladov a má sa uplatniť odpočet DPH.
Sú však výnimky
Z tohto pravidla – že DPH nie je u platiteľa DPH daňovým výdavkom – existujú určité výnimky. Tie vyplývajú práve z toho, že v niektorých prípadoch predpisy v oblasti DPH ani platiteľovi DPH odpočet (úplne alebo sčasti) neumožňujú.
Napríklad, ak okrem plnení, ktoré podliehajú DPH, dodáva platiteľ aj také, ktoré sú od DPH oslobodené. V takom prípade z nákupu toho, čo priamo súvisí len s dodávkou, ktorá bude na výstupe oslobodená od DPH, nemá právo na odpočet vôbec. A z nákupov, ktoré sa použijú aj na dodávky s DPH a aj na dodávky oslobodené – napríklad z faktúry za prenájom firemných priestorov, účtovníctvo – nebude vznikať právo na odpočet v plnej výške, ale len v pomernej výške podľa tzv. koeficientu. DPH, ktorú z takéhoto dôvodu nemožno odpočítať, možno, pri posúdení ďalších pravidiel dane z príjmov, považovať za daňový výdavok. (Pozn. Pozor na DPH, ktorá by sa vzťahovala k hmotnému a nehmotnému majetku, ak by mala vstupovať do ich vstupnej ceny a nie byť jednorazovým výdavkom - § 25 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov).
Daňovým výdavkom môže byť aj DPH, ktorú je platiteľ povinný odviesť pri zrušení svojej registrácie pre DPH (aj tu pozor na DPH vzťahujúcu sa na hmotný a nehmotný majetok).
Alebo ak zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“) odpočet DPH z niečoho celkom zakazuje (neumožňuje). Kedysi to boli napríklad osobné automobily zatriedené do kategórie M1 (neodpočítateľná DPH zvyšovala vstupnú cenu, z ktorej sa uplatňovali odpisy). Dnes je to napríklad aj DPH z nákupov za účelom pohostenia a zábavy alebo tzv. prechodných položkách (viď. § 49 ods. 7 zákona o DPH). Pri týchto položkách si však treba hneď položiť aj druhú otázku – či základ dane, ku ktorému sa takáto neodpočítateľná DPH vzťahuje, je podľa zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom. Ak nie je, nie je ani k nemu prislúchajúca DPH daňovým výdavkom, hoci zákon o DPH odpočet neumožňuje.
Preto napríklad bloček za kávu pre klientsku návštevu – nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov - pôjde aj s DPH do nedaňových výdavkov, hoci na odpočet DPH nevzniká právo.
Obdobne DPH pri bločkoch za pohonné hmoty (ďalej aj „PHM“) na firemné jazdy, ak sa spoločnosť rozhodla uplatňovať výdavky na PHM tzv. paušálom do 80 %. Suma DPH, ktorá prislúcha k časti sumy, ktorá je z tohto dôvodu nedaňovým výdavkom (napr. 20 %), je potom tiež nedaňovým výdavkom. Nemať pri tomto spôsobe uplatňovania výdavkov na PHM žiadnu evidenciu jázd alebo evidenciu pracovných ciest s dostatočne rozpísaným účelom jazdy a zahrnúť do daňových výdavkov automaticky 80 % z hodnoty bločku, môže daňovníkovi význame priťažiť pri daňovej kontrole na dani z príjmov alebo na DPH (ale to je iná téma ...).
Kedy sa zamýšľať nad tým, či štát zahraničnú DPH vráti?
Splnenie limitu (minimálnej výšky DPH) na podanie žiadosti o vrátenie zahraničnej DPH (VAT Refund) a jeho posudzovanie už na konci účtovného obdobia, pri výpočte dane z príjmov, je, predpokladáme, samozrejmosťou (pre väčšinu štátov je limit na vrátenie suma DPH najmenej 50 EUR za rok).
Ak bola DPH v danom štáte za rok zaplatená v sume nižšej ako tento limit, tak žiadosť o vrátenie DPH podať nemožno a takáto DPH sa tak posudzuje (aj účtuje) rovnako ako základ dane, ku ktorému prislúcha. Ak limit na podanie žiadosti o vrátenie DPH prekročený bol, ale platiteľ sa rozhodne, že žiadosť o vrátenie zahraničnej DPH nepodá, potom je predmetná zahraničná DPH nedaňový výdavok.
V tejto súvislosti by však bolo vhodné poukázať na dôležité pravidlo. Môže slovenský platiteľ do žiadosti o VAT Refund uviesť aj to, na čoho vrátenie by na Slovensku (podľa § 49 zákona o DPH) nemal úplný (alebo len čiastočný) nárok? Napríklad uviesť do žiadosti 100%-tný odpočet (vrátenie) DPH z nákupu tovaru v Nemecku, hoci na Slovensku by si tento platiteľ mohol odpočítať len 75 %?
Hoci by možno zahraničný štát túto DPH vyplatil (vrátil), ak to jeho lokálne DPH pravidlá neobmedzujú, je to považované za porušenie predpisov. Z pohľadu Slovenska Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky pri takomto postupe aplikuje § 55f zákona o DPH v nadväznosti na § 55b ods. 3, § 55a ods. 4 zákona o DPH a na Smernicu o DPH.
Najprv teda treba zistiť, či by vznikalo právo na odpočet DPH podľa slovenských predpisov o DPH. Ak áno, treba zistiť v akej výške. Len takúto odpočítateľnú čiastku DPH potom možno uviesť do žiadosti o vrátenie zahraničnej DPH (VAT Refund).
Týmto postupom vie daňovník identifikovať sumy zahraničnej DPH, ktorých vrátenie by nemal žiadať a ktoré bude teda potrebné posudzovať, či môžu alebo nemôžu byť daňovým výdavkom. Ak daňovník vie, že by o vrátenie predmetnej DPH alebo jej časti nemal žiadať (napríklad vie, že Rakúsko nevracia DPH z nákupov PHM do osobných automobilov), tak by toto mal zohľadniť už pri výpočte dane z príjmov a pri účtovaní za to zdaňovacie (účtovné)obdobie, v ktorom o nákupe (o doklade na ktorom je zahraničná DPH) účtuje. A nie až v ďalších rokoch (keď bude v ďalšom roku pripravovať žiadosť VAT Refund, alebo až keď mu príde zamietajúce rozhodnutie).
Hoci by sa zdalo, že na položenej otázke v úvode a téme (zahraničnej) DPH ako daňového výdavku nie je veľmi nad čím dlho rozmýšľať, opak môže byť pravdou. Ak sa k tomu pridá ešte aj otázka, ako o zahraničnej DPH v priebehu roka správne účtovať, môže to byť pre mnohých (aj účtovníkov) pomerne nejasná téma.
auditorea k.s.
Auditorea je daňovo poradenská účtovná a audítorská firma pôsobiaca na Slovensku (Bratislava, Banská Bystrica), v Rakúsku (Viedeň) a Českej republike (Brno). Okolo 40 profesionálov hovoriacich nemecky, anglicky, slovensky, česky a maďarsky fundovaného a plne angažovaného tímu s radosťou a v tak povediac rodinnej atmosfére poskytuje široké spektrum služieb domácim spoločnostiam, medzinárodným koncernom, ako aj jednotlivcom a začínajúcim podnikateľom z rôznych odvetví. Auditorea je členom medzinárodnej siete SFAI, čím vie zabezpečiť know-how kdekoľvek sa rozhodnete investovať. Staňte sa našou súčasťou.