Organizačná zložka vs. stála prevádzkareň: Aký je medzi nimi rozdiel? 1. Právny a daňový status: Organizačná zložka (OZ) nie je samostatnou právnickou osobou, ale je súčasťou materskej spoločnosti (resp. zriaďovateľa). Inými slovami OZ nemá právnu subjektivitu. Je zriadená v zahraničí alebo na inom mieste a jej záväzky sú plne v zodpovednosti materskej spoločnosti. Stála prevádzkareň (SP) je z daňového hľadiska definovaná ako trvalé miesto podnikania, kde zahraničná spoločnosť vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť. Táto činnosť potom podlieha daňovým povinnostiam v krajine, kde sa táto prevádzkareň nachádza. 2. Účel a rozsah činnosti: OZ je zvyčajne zriadená za účelom rozšírenia podnikania materskej spoločnosti na iné geografické trhy. SP vzniká v dôsledku podnikania v zahraničí, keď spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť na inom území prostredníctvom trvalého miesta (napr. kancelárie, továrne, stavby), pri poskytovaní služieb, pričom rozsah a trvanie týchto činností presahuje stanovené hranice. SP vzniká v dôsledku osoby konajúcej v mene spoločnosti, ktorá sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva úlohou smerujúcu k uzatváraniu zmlúv. 3. Zdaňovanie príjmov SP: Daňovým rezidentom na území Slovenskej republiky je právnická osoba, ktorá má na Slovensku sídlo alebo miesto skutočného vedenia. SP podlieha daňovým povinnostiam v krajine, kde vykonáva svoju činnosť. V prípade zahraničných spoločností môžu byť tieto povinnosti upravené medzinárodnými zmluvami o zamedzení dvojitého zdaneniam. OZ nie je samostatne zdaniteľná ako entita, ale jej činnosti sú posudzované podľa legislatívy krajiny, kde sa nachádza. Prípadné daňové povinnosti sú priamo viazané na materskú spoločnosť – zriaďovateľa. Kedy sa organizačná zložka stáva stálou prevádzkarňou? Organizačná zložka môže byť považovaná za stálu prevádzkareň v prípade splnenia nasledujúcich podmienok: - Dĺžka činnosti: Ak organizačná zložka vykonáva svoju činnosť pravidelne a počas dlhšieho obdobia (napr. viac ako 6–12 mesiacov), môže byť považovaná za stálu prevádzkareň.
- Fixné miesto podnikania: Ak organizačná zložka disponuje trvalým miestom podnikania, ako je kancelária alebo výrobné zariadenie, môže byť kvalifikovaná ako stála prevádzkareň.
- Povaha činnosti: Ak organizačná zložka vykonáva činnosti, ktoré sú kľúčové pre podnikanie (napr. výroba, predaj, ubytovacie služby, prepravné služby, podnikanie prostredníctvom digitálnej platformy, výkon činnosti prostredníctvom zamestnancov, stavebné a montážne projekty), môže byť považovaná za stálu prevádzkareň.
Kedy organizačná zložka nemôže byť považovaná za stálu prevádzkareň? Existujú prípady, keď organizačná zložka nemôže byť považovaná za stálu prevádzkareň: - Prípravné alebo pomocné činnosti: Ak organizačná zložka vykonáva len prípravné alebo pomocné činnosti (napr. marketing, skladovanie, zber informácií, administratívna podpora), nebude považovaná za stálu prevádzkareň.
- Krátkodobá činnosť: Ak organizačná zložka vykonáva činnosti iba krátkodobo (napr. menej ako 6 mesiacov), pravdepodobne nebude považovaná za stálu prevádzkareň.
- Nedostatok fixného miesta podnikania: Bez trvalého miesta podnikania sa organizačná zložka nebude považovať za stálu prevádzkareň.
Prečo je SP dôležitá z pohľadu transferového oceňovania? Ak je zahraničná organizačná jednotka považovaná za SP, podlieha pravidlám transferového oceňovania – t. j. pravidlám určujúcim, ako sa medzi materskou spoločnosťou a SP prideľujú zisky. Kľúčové aspekty: 1. Princíp nezávislého podniku: Stála prevádzkareň je v rámci transferového oceňovania považovaná za nezávislý podnik. Zisky sú priraďované na základe analýzy funkcií, aktív a rizík, ktoré prevádzkareň nesie. K správnemu určeniu ziskov je nevyhnutná podrobná funkčná analýza. 2. Alokácia ziskov: Zisky generované stálej prevádzkarňou sú alokované na základe interných transakcií medzi materskou spoločnosťou a SP. Na určenie primeraných prirážok medzi nezávislými podnikmi sa využívajú rôzne metódy transferového oceňovania, ako je napr. metóda nezávislej porovnateľnej ceny alebo metóda zvýšených nákladov. 3. Riziko „nízkorizikových“ prevádzok: Ak stála prevádzkareň vykonáva iba pomocné alebo rutinné funkcie, môže vykazovať minimálny alebo stabilný zisk. Daňové úrady môžu byť sledovať prípady, kde SP vykazuje straty, najmä ak neexistujú žiadne podnikateľské riziká. 4. Medzinárodné zmluvy a predpisy: Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia určujú, ako a kde sa príjmy zo stálej prevádzkarne zdaňujú. Tieto zmluvy môžu obsahovať špecifické ustanovenia, ktoré ovplyvňujú spôsob priradenia ziskov k SP. 5. Zodpovednosť a riziká v prípade strát: V prípade, že stála prevádzkareň nenesie žiadne podnikateľské riziko (napr. ide o „low-risk“ jednotku), môže vykazovať stabilný, ale nízky zisk. V prípade strát je dôležité, aby spoločnosť dokázala, že tieto straty sú v súlade s daňovými a transferovými predpismi. Pre správne posúdenie rizík a priradenie ziskov v rámci transferového oceňovania je nevyhnutné vykonať podrobnú analýzu funkcií, aktív a rizík, ktoré organizácie vykonávajú v rámci svojich organizačných zložiek a stálych prevádzkarní. Táto analýza pomáha zabezpečiť, aby bola dodržaná nielen miestna, ale aj medzinárodná daňová legislatíva, čo je kľúčové pre minimalizáciu daňových rizík a optimalizáciu daňovej povinnosti. Náš špecializovaný tím odborníkov má niekoľkoročné skúsenosti s transferovým oceňovaním a posudzovaním pravidiel zdaňovania stálych prevádzkarní a so spracovaním dokumentácií transferového oceňovania aj pre stále prevádzkarne. Našim cieľom je nájsť najvhodnejšie riešenie pre klienta, ale zároveň aj eliminovať riziko v prípade daňových kontrol. | 
