AI monitoring ako forma systematického spracúvania osobných údajov
Využívanie umelej inteligencie pri sledovaní výkonu zamestnancov zásadne mení charakter spracúvania osobných údajov. Kým tradičné formy kontroly predstavujú obmedzené a účelovo viazané spracúvanie (napr. evidencia dochádzky alebo kontrola plnenia pracovných povinností), AI systémy umožňujú kontinuálne spracúvanie veľkého množstva dát, ich kombinovanie a vyhodnocovanie v čase.
Nejde pritom len o zaznamenávanie jednotlivých pracovných úkonov, ale o vytváranie komplexných dátových vzorcov správania zamestnanca. Výsledkom je profil, ktorý môže zahŕňať nielen výkonnosť, ale aj spoľahlivosť, pracovné návyky či prediktívne hodnotenie budúceho správania. Z pohľadu ochrany osobných údajov ide o systematické a rozsiahle spracúvanie údajov, ktoré už svojou povahou predstavuje vysoké riziko pre práva dotknutých osôb.
Podľa GDPR predstavuje profilovanie každú formu automatizovaného spracúvania osobných údajov, ktorá slúži na vyhodnocovanie osobných aspektov jednotlivca. AI monitoring zamestnancov túto definíciu spravidla napĺňa, keďže jeho účelom je hodnotenie pracovného výkonu, správania alebo predvídanie rizík.
Usmernenia pracovnej komisie WP29 a následne EDPB (Európsky výbor pre ochranu údajov), pritom výslovne uvádzajú, že systematické monitorovanie zamestnancov vrátane hodnotenia správania a scoringu patrí medzi spracúvania s vysokým rizikom, ktoré si vyžadujú osobitnú obozretnosť. Profilovanie v pracovnom kontexte je problematické najmä preto, že sa odohráva v prostredí výraznej mocenskej nerovnováhy, v ktorom je reálna sloboda zamestnanca obmedzená.
Najkritickejším aspektom AI monitorovania je jeho prepojenie s automatizovaným rozhodovaním. AI systémy umožňujú delegovať hodnotenie správania zamestnanca na algoritmus, ktorého výstupy sú následne použité pri rozhodovaní o odmene, povýšení alebo ukončení pracovného pomeru.
Podľa článku 22 GDPR je rozhodovanie založené výlučne na automatizovanom spracúvaní, ktoré má právne alebo obdobne významné účinky, zásadne neprípustné. V pracovnom prostredí sú takéto účinky prakticky nevyhnutné, pretože rozhodnutia ovplyvňujú ekonomické postavenie a profesijnú budúcnosť zamestnanca. Aj čiastočné zapojenie človeka do rozhodovacieho procesu pritom často zostáva len formálne, čo vyvoláva otázku reálneho dodržiavania tohto zákazu.
Jedným zo základných princípov GDPR je aj transparentnosť spracúvania. Pri AI monitorovaní však naráža na svoje limity. Komplexné algoritmické modely, najmä tie založené na strojovom učení, sú pre zamestnanca prakticky nepochopiteľné. Poskytnutie všeobecného popisu fungovania systému preto často vytvára len ilúziu informovanosti, ktorá nie je spôsobilá zabezpečiť účinné uplatňovanie práv dotknutých osôb.
Z hľadiska Data Protection tak vzniká zásadná disproporcia medzi formálnym splnením informačných povinností a reálnou schopnosťou zamestnanca porozumieť spracúvaniu jeho údajov.
Prijatím AI Actu dochádza k posilneniu ochrany osobných údajov aj mimo rámca GDPR. AI systémy používané na monitorovanie a hodnotenie zamestnancov sú výslovne zaradené medzi vysokorizikové systémy, čo znamená povinnosť implementovať prísne opatrenia na riadenie rizík, zabezpečiť ľudský dohľad a minimalizovať zásahy do základných práv.
AI Act tým nepriamo potvrdzuje záver, že AI monitoring nemožno hodnotiť len cez prizmu pracovnoprávnych oprávnení zamestnávateľa, ale predovšetkým ako rizikové spracúvanie osobných údajov, ktoré si vyžaduje posilnenú reguláciu.
Z pohľadu ochrany osobných údajov je kľúčovým kritériom proporcionalita. AI monitoring umožňuje kumulatívny zber a kombinovanie údajov, ktoré výrazne zvyšujú intenzitu zásahu. Aj spracúvanie jednotlivých, na prvý pohľad neškodných údajov môže v súhrne viesť k vytvoreniu detailného profilu zamestnanca.
Princípy minimalizácie údajov a obmedzenia účelu tak nadobúdajú v kontexte AI zásadný význam, pričom v mnohých prípadoch možno legitímny cieľ sledovania výkonu dosiahnuť menej invazívnymi prostriedkami.
Záver
Sledovanie výkonu zamestnancov prostredníctvom umelej inteligencie predstavuje jeden z najnáročnejších testov odolnosti systému ochrany osobných údajov. Posun od jednoduchého monitorovania k systematickému profilovaniu a automatizovanému rozhodovaniu zásadne mení povahu zásahu do súkromia.
Hranica medzi prípustným spracúvaním osobných údajov a neprípustným zásahom do práv zamestnanca sa v prípade AI monitorovania posúva smerom k prísnejšej ochrane. GDPR a AI Act pritom signalizujú, že ochrana súkromia v pracovnom prostredí už nemožno zakladať len na tradičných kontrolných mechanizmoch, ale vyžaduje nový, výrazne rizikovo orientovaný prístup.
Kinstellar je popredná európska advokátska kancelária s viac ako 480 odborníkmi v Nemecku, Európe a USA. Našou hlavnou činnosťou je poskytovanie vynikajúceho, integrovaného právneho a daňového poradenstva, ktoré je odborne podložené, inovatívne a orientované na výsledok. Spolu so spoločnosťami v skupine Kinstellar vyvíjame taktiež udržateľné riešenia pre financovanie a management. Nami poskytované poradenstvo využívajú skupiny a stredné podniky, ako aj finančné inštitúcie a investori.
V dialógu s našimi mandantmi nachádzame odpovede na všetky právne aspekty ekonomického života. Náš odborný profil tak zahŕňa právo obchodných spoločností vrátane fúzii a akvizícií, súťažné, kartelové ako aj bankové právo vrátane práva kapitálového trhu a podnikového financovania. Špecializujeme sa na právo duševného vlastníctva, právo informačných technológii a telekomunikácií, právne otázky spojené s distribúciou tovaru, právne vzťahy k nehnuteľnostiam, pracovné právo, konkurzné právo, právo životného prostredia. Klientov zastupujeme pred riadnymi aj rozhodcovskými súdmi. Okrem toho ponúkame rozsiahle poradenstvo pri štruktúrovaní a financovaní investičných zámerov.
