O čo konkrétne išlo? A je teraz skutočne potrebné upustiť od používania „pán“ a „pani“ v online formulároch na objednávku tovarov a služieb? Francúzska spoločnosť SNCF Connect, predávajúca lístky na vlak online, povinne vyžadovala od zákazníkov, aby pri vypĺňaní údajov pri nákupe cestovného lístku zvolili oslovenie „pán“ alebo „pani“. Ak zákazník nezaškrtol jedno z uvedených oslovení, nebolo mu umožnené zakúpiť si cestovný lístok. Občianske združenie Mousse túto požiadavku považovalo za neprimeranú, tvrdiac, že spracúvanie takéhoto údaja zo strany SNCF Connect nie je nevyhnutné pre kúpu cestovného lístka a teda v rozpore so zásadou minimalizácie údajov, jednou zo základných zásad spracúvania osobných údajov v zmysle nariadenia GDPR. Prostredníctvom sťažnosti, ktorú podalo na SNCF Connect príslušnému správnemu orgánu (CNIL), sa dožadovalo, aby spoločnosť SNCF Connect upustilo od tejto požiadavky. Sťažnosť občianskeho združenia bola však zo strany CNIL zamietnutá s odôvodnením, že spracúvanie predmetného údaja je nevyhnutné na plnenie zmluvy o poskytnutí služieb prepravy, a teda v súlade s pravidlami GDPR, ako aj z dôvodu, že oslovovanie zákazníkov zodpovedá zvyklostiam uznávaným v oblasti občianskej, obchodnej a administratívnej komunikácie. Občianske združenie Mousse sa s rozhodnutím CNIL nestotožnilo a podalo proti nemu žalobu na príslušný vnútroštátny súd vo Francúzsku. Ten sa, vzhľadom na to, že sa predmetná záležitosť bezprostredne týkala výkladu práva európskej únie, obrátil na Súdny dvor EÚ, ktorému položil tzv. prejudiciálnu otázku, v ktorej sa (zjednodušene) opýtal, či je spracúvanie osobného údaja, týkajúceho sa rodovej identity, nevyhnutné na účely plnenia zmluvy o preprave alebo nevyhnutné na účely opravených záujmov, ktoré sleduje spracovateľ osobných údajov, inými slovami, či je spracúvanie predmetného osobného údaja v súlade s GDPR. Súdny dvor EÚ v podstate skonštatoval, že vyžadovanie oslovenia „pán“ a „pani“ resp. informáciu o rodovej identite, nie je vo všeobecnosti objektívne nevyhnutné pre účely nákupu cestovného lístka, čím dal za pravdu Občianskemu združeniu Mousse, pokiaľ ide o rozpor tejto požiadavky so zásadou minimálneho spracúvania osobných údajov. Uvedené však neznamená automaticky, že po novom nemožno za žiadnych okolností vyžadovať od zákazníkov informáciu o ich rodovej identite pri tvorbe objednávok služieb či tovarov, nakoľko, ako v podrobnostiach uvádza Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku, za určitých okolností, najmä v závislosti od charakteru poskytovanej služby, nie je vylúčené, že spracúvanie takéhoto údaja bude možno považovať za nevyhnutné pre účely plnenia zmluvy alebo nevyhnutné na účely sledovania oprávnených záujmov spracovateľov osobných údajov, a teda vyžadovanie a spracúvanie takéhoto údaja bude v súlade s GDPR. Podnikatelia či iní spracovatelia osobných údajov tak neporušia GDPR, ak spracovanie takéhoto údaja je skutočne nevyhnutné na plnenie zmluvy, resp. skutočne existuje nevyhnutný oprávnený záujem, ktorý sledujú pri spracovaní takéhoto osobného údaja. Nevyhnutnosť spracúvania predmetného údaja nestačí však iba tvrdiť, ale okrem povinnosti oznámiť sledovaný oprávnený záujem dotknutým osobám, musí byť spracovateľ schopný preukázať, prečo by bez takéhoto spracúvania nebolo možné danú zmluvu plniť, resp. že nemožno sledovaný oprávnený záujem dosiahnuť rovnako účinným spôsobom inými prostriedkami. |
