Flexibilita pracovného času prestáva byť vnímaná ako benefit navyše a čoraz častejšie sa stáva štandardnou súčasťou moderného pracovného prostredia. V korporátnych sektoroch, akým sú IT služby či oblasť administratívy, je pružný pracovný čas často rozhodujúcim faktorom pri získavaní a udržiavaní kvalifikovaných zamestnancov. Slovenský Zákonník práce pozná tento inštitút a upravuje ho v § 88 a nasl. ako osobitný režim organizácie pracovného času, ktorý zamestnancom umožňuje vyššiu mieru autonómie, no zároveň kladie isté povinnosti na zamestnávateľa.
Pružný pracovný čas je režim, v rámci ktorého si zamestnanec môže samostatne určovať začiatok a koniec svojej pracovnej zmeny. Tento režim sa zvyčajne skladá z tzv. základného pracovného času, počas ktorého je zamestnanec povinný byť na pracovisku, a voliteľného pracovného času, v rámci ktorého si môže zamestnanec individuálne nastaviť príchod do práce alebo jej ukončenie. Zákonník práce umožňuje uplatňovanie tohto režimu aj s použitím vyrovnávacieho obdobia, spravidla v dĺžke štyroch týždňov, hoci v niektorých prípadoch môže byť predĺžené až na 52 týždňov. V rámci tohto obdobia sa následne vyhodnocuje, či bol odpracovaný priemerný týždenný pracovný čas v súlade s dohodnutým rozsahom podľa pracovnej zmluvy.
Zavedenie pružného pracovného času si vyžaduje zapracovanie do kolektívnej zmluvy alebo dohodu so zástupcami zamestnancov. V prípade ak u zamestnávateľa nepôsobia, je možná aj individuálna dohoda so zamestnancom. V oboch prípadoch je však nevyhnutné, aby bol režim jednoznačne a zrozumiteľne písomne upravený. Súčasťou takejto úpravy by mala byť presná špecifikácia základného a voliteľného pracovného času, spôsob evidencie dochádzky, pravidlá dostupnosti počas pracovného dňa a aj spôsob, akým sa pružný režim bude uplatňovať pri pracovných poradách či výkone činností viazaných na konkrétny čas.
Hoci je pružný pracovný čas často vnímaný ako výhoda pre zamestnanca, jeho správne nastavenie prináša značné výhody aj pre zamestnávateľa. Vhodne aplikovaný režim môže zvýšiť produktivitu, pretože zamestnanci si môžu naplánovať pracovný deň tak, aby pracovali v čase, keď sú najvýkonnejší. Zároveň podporuje lojalitu zamestnancov, znižuje fluktuáciu a môže znížiť celkové náklady na nadčasy, keďže práca sa rozloží efektívnejšie v rámci vyrovnávacieho obdobia. Okrem toho umožňuje efektívnejšie využívanie pracovného priestoru a technických kapacít, keďže zamestnanci nemusia byť prítomní všetci v rovnakom čase.
Napriek výhodám je potrebné upozorniť aj na právne riziká, ktoré z pružného režimu vyplývajú. Jedným z najčastejších problémov je nesprávne alebo nedostatočné vedenie evidencie pracovného času. Zamestnávateľ je totiž povinný aj v režime pružného pracovného času zabezpečiť spoľahlivú, preukázateľnú a úplnú evidenciu dochádzky. Nestačí, aby zamestnanec len uvádzal orientačné časy – evidenčný systém musí umožniť reálnu kontrolu. Rovnako často dochádza k podceneniu zákonných limitov, ako je maximálna dĺžka zmeny, týždenné limity odpracovaných hodín vrátane nadčasov, ako aj zabezpečenie prestávok a zákonom garantovaného odpočinku. Aj v pružnom režime zostávajú tieto povinnosti plne v zodpovednosti zamestnávateľa.
Pružný pracovný čas je možné aplikovať aj pri domáckej práci a telepráci. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aj aplikácia pružného času v prípade hybridnej alebo plne vzdialenej práce. V týchto prípadoch je nevyhnutné, aby boli podmienky uplatňovania pružného režimu jasne upravené a aby sa zamestnávateľ nedostal do situácie, kedy bude ťažko preukazovať, kedy zamestnanec skutočne pracoval, ak sa vyskytne pracovnoprávny spor.
Odporúčame, aby si každý zamestnávateľ, ktorý plánuje zaviesť alebo už aplikuje pružný pracovný čas, pripravil jasne formulovaný vnútorný predpis alebo smernicu. Tá by mala vymedziť rozsah základného a voliteľného času, spôsob plánovania tímových stretnutí, pravidlá dostupnosti zamestnanca počas dňa a technické zabezpečenie evidencie pracovného času. Zároveň je vhodné, aby sa HR oddelenia pravidelne venovali monitorovaniu plnenia vyrovnávacieho obdobia a prípadne zabezpečili školenia pre líniových manažérov, ktorí pružný režim riadia v praxi.
Flexibilný pracovný čas ako nástroj modernej personálnej politiky má veľký potenciál. Jeho právne korektná a operatívne efektívna aplikácia však vyžaduje dôslednú prípravu, dokumentáciu a priebežné sledovanie. V prípade, že bude implementovaný len formálne, bez dodržiavania zákonných podmienok, môže viesť ku konfliktom, ktoré zamestnávateľom prinesú viac rizika než úžitku. Naopak, správne nastavený pružný režim je ukážkou zrelého manažmentu, ktorý dokáže zladiť potreby zamestnancov s požiadavkami zamestnávateľa a zákonnými limitmi.
Kinstellar je popredná európska advokátska kancelária s viac ako 480 odborníkmi v Nemecku, Európe a USA. Našou hlavnou činnosťou je poskytovanie vynikajúceho, integrovaného právneho a daňového poradenstva, ktoré je odborne podložené, inovatívne a orientované na výsledok. Spolu so spoločnosťami v skupine Kinstellar vyvíjame taktiež udržateľné riešenia pre financovanie a management. Nami poskytované poradenstvo využívajú skupiny a stredné podniky, ako aj finančné inštitúcie a investori.
V dialógu s našimi mandantmi nachádzame odpovede na všetky právne aspekty ekonomického života. Náš odborný profil tak zahŕňa právo obchodných spoločností vrátane fúzii a akvizícií, súťažné, kartelové ako aj bankové právo vrátane práva kapitálového trhu a podnikového financovania. Špecializujeme sa na právo duševného vlastníctva, právo informačných technológii a telekomunikácií, právne otázky spojené s distribúciou tovaru, právne vzťahy k nehnuteľnostiam, pracovné právo, konkurzné právo, právo životného prostredia. Klientov zastupujeme pred riadnymi aj rozhodcovskými súdmi. Okrem toho ponúkame rozsiahle poradenstvo pri štruktúrovaní a financovaní investičných zámerov.
