Zdaňovanie právnických osôb patrí medzi oblasti, v ktorých sa spoločnosti v praxi často dopúšťajú chýb, a to nie preto, že by nechceli dodržiavať platné pravidlá, ale skôr z dôvodu, že hranica medzi daňovo uznateľnými a daňovo neuznateľnými nákladmi je v praxi často podstatne užšia, než sa na prvý pohľad zdá. Správne posúdenie jednotlivých nákladov pritom zásadne ovplyvňuje výšku základu dane a môže rozhodnúť o tom, či sa spoločnosť pri daňovej kontrole vyhne vyrubeniu dodatočnej dane a súvisiacim sankciám.
V praxi sa často stretávame so situáciami, keď spoločnosti síce účtujú o nákladoch, ktoré vecne súvisia s ich podnikateľskou činnosťou, avšak nie sú schopné ich dostatočne preukázať. Chýbajú interné smernice, objednávky, zmluvy, záznamy alebo iná relevantná dokumentácia preukazujúca najmä skutočné poskytnutie (a teda prijatie) služieb. Bez príslušnej dokumentácie tak môže byť problematické jednoznačne preukázať, že náklad bol skutočne vynaložený a že súvisel s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov spoločnosti. Túto je potrebné pripravovať a udržiavať priebežne a nie až keď príde daňová kontrola. Spätné dohľadávanie dôkazov je v praxi dosť náročné, zdĺhavé a s odstupom rokov niekedy aj nemožné.
Samostatnou kategóriou sú transakcie so závislými osobami, pri ktorých sa uplatňujú princípy transferového oceňovania. V týchto prípadoch je spoločnosť okrem vyššie uvedeného povinná preukázať, že ceny a podmienky dohodnuté medzi ňou a jej prepojenými osobami zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu. Kľúčovým nástrojom na splnenie tejto povinnosti je transferová dokumentácia, ktorá má zachytávať ekonomickú podstatu vnútroskupinových transakcií, rozdelenie funkcií, rizík a aktív, ako aj primeranosť uplatnených cien alebo marží.
Rovnako problematická je aj kategória samotných daňovo neuznateľných nákladov.
Typickým príkladom sú výdavky na reprezentáciu, pri ktorých sa spoločnosti v praxi často snažia argumentačne presunúť tieto výdavky do oblasti marketingu alebo reklamy. Výdavky na darčeky, spoločenské akcie a eventy výlučne za účelom pohostenia a zábavy, či sponzoring zameraný primárne na budovanie vzťahov a dobré meno spoločnosti, však spravidla daňovo uznateľné nie sú.
Na druhej strane, samotné výdavky na reklamu a marketing sú v zásade daňovo uznateľné, avšak len za predpokladu, že je možné preukázať ich skutočný reklamný charakter a priamu súvislosť s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. V praxi bývajú tieto výdavky často spochybňované najmä v prípadoch, keď nie je zrejmý ich reálny dosah, chýbajú výstupy z reklamných kampaní, mediálne plány, reporty o plnení alebo dôkazy o skutočnom zverejnení reklamy. Správca dane zároveň posudzuje aj primeranosť vynaložených nákladov vzhľadom na rozsah a charakter podnikateľskej činnosti spoločnosti.
Významným zdrojom chýb je aj nesprávne rozlišovanie medzi účtovnými a daňovými hodnotami. Skutočnosť, že je náklad zaúčtovaný, ešte neznamená, že je automaticky daňovo uznateľný v rovnakom rozsahu a v rovnakom období. Daňové predpisy stanovujú osobitné pravidlá napríklad pre tvorbu opravných položiek a rezerv, ktoré sú daňovo uznateľné len pri splnení zákonom presne definovaných podmienok, ako aj pre uplatňovanie daňových odpisov, ktoré sa často odlišujú od účtovných odpisov z hľadiska ich výšky aj doby odpisovania. V praxi tak dochádza k situáciám, keď je náklad účtovne zachytený, avšak daňovo uplatniteľný až v inom zdaňovacom období, prípadne vôbec. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aj rozdiel medzi akruálnym princípom uplatňovaným v účtovníctve a tzv. „cash basis“ princípom v daňovej oblasti pri vybraných typoch výdavkov, kde je rozhodujúcim momentom pre daňovú uznateľnosť až ich skutočné zaplatenie. Nezohľadnenie týchto rozdielov patrí medzi časté dôvody úprav základu dane a následných dorubení dane pri daňových kontrolách.
Správne posúdenie daňových a nedaňových nákladov predstavuje jednu z najefektívnejších foriem prevencie daňových rizík ale aj identifikácie daňových úspor. Spoločnosti, ktoré tejto oblasti venujú systematickú a konzistentnú pozornosť, sa dokážu vyhnúť nielen domeraniam dodatočnej dane, ale aj zdĺhavým daňovým kontrolám a súvisiacim reputačným rizikám.
V TPA Vám radi pomôžeme s nastavením a plnením Vašich daňových povinností.
TPA TAX, s.r.o.
TPA Slovakia je jednou z popredných firiem v oblasti daňového poradenstva, auditu a podnikového poradenstva na Slovensku.
Na Slovensku pôsobíme od roku 2001 a v súčasnosti zamestnávame viac ako 70 zamestnancov. Naše pracoviská sa nachádzajú v Bratislave a v Košiciach.
Vďaka našej aliancii so sieťou Baker Tilly International je 12 krajín združenia TPA Group perfektne prepojených na globálnej úrovni a sme tak schopní poskytovať vysokokvalitné služby vo všetkých hlavných obchodných centrách a regiónoch sveta.
Sieť Baker Tilly International v súčasnosti pozostáva zo 122 nezávislých členov v 146 krajinách a zamestnáva viac ako 30 000 pracovníkov v 742 pobočkách, vďaka čomu patrí medzi top 10 globálnych poradenských sietí.
