Psychická pracovná záťaž bola súčasťou BOZP už pred novelou
Zákon o BOZP už dlhodobo ukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečovať, aby faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Zákon č. 355/2007 Z. z. zároveň v dovtedajšom § 38 ods. 2 ukladal zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť hodnotenie psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže zamestnancov a prijímať opatrenia na ich vylúčenie alebo zníženie.
Nový § 38a teda ochranu pred psychickou pracovnou záťažou nevytvára úplne nanovo, ale ju od 15. júla 2026 legislatívne zviditeľnil tým, že povinnosti zamestnávateľa vyčlenil do samostatného ustanovenia a zákon už výslovne používa pojem „posúdenie psychickej pracovnej záťaže“.
Čo zamestnávateľ posudzuje?
Vyhláška č. 542/2007 Z. z. vymedzuje psychickú pracovnú záťaž prostredníctvom vplyvov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia. Pri jej hodnotení sa sleduje napríklad nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom, vnútené pracovné tempo, monotónnosť, sociálne interakcie, hmotná a organizačná zodpovednosť, práca na zmeny, práca nadčas či nočná práca.
Psychická pracovná záťaž sa podľa vyhlášky hodnotí prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia a subjektívnej odozvy zamestnancov. Zamestnávateľovi sa pritom poskytujú iba výsledky skupinového hodnotenia podľa pracovnej činnosti alebo profesie. Zamestnávateľ teda nesmie získavať individuálne psychologické profily zamestnancov; výsledkom má byť poznanie toho, ktoré pracovné podmienky predstavujú riziko a kde je potrebné zasiahnuť.
Spôsob posudzovania
Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže podľa vyhlášky zabezpečuje zamestnávateľ prostredníctvom príslušne kvalifikovaného lekára pracovnej zdravotnej služby alebo psychológa v tíme pracovnej zdravotnej služby.
Bežný interný HR prieskum spokojnosti alebo rozhovory s vedúcimi zamestnancami môžu pomôcť identifikovať problémové oblasti, samy osebe však nenahrádzajú odborné hodnotenie psychickej pracovnej záťaže vykonané spôsobom podľa vyhlášky. Dotazníkové metódy pritom môžu byť súčasťou samotného odborného hodnotenia; rozhodujúci je preto spôsob a účel, na ktorý sa používajú.
Opatrenia majú smerovať predovšetkým k zdroju záťaže
Zákon o BOZP vychádza zo všeobecných zásad prevencie, medzi ktoré patrí vylúčenie nebezpečenstva, posudzovanie rizík, ktoré nemožno vylúčiť, odstraňovanie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku a uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi.
Z pohľadu BOZP preto nemusí byť postačujúce reagovať iba opatreniami zameranými na jednotlivca, napríklad programami na zvládanie stresu alebo podporou duševnej pohody. Ak je zdrojom zvýšenej psychickej pracovnej záťaže samotná organizácia práce, pracovné tempo, dlhodobý časový tlak alebo rozvrhnutie pracovného času, preventívne opatrenia by mali smerovať predovšetkým k týmto príčinám.
Wellbeing program preto nie je náhradou za splnenie povinností podľa § 38a. Navyše, porušenie niektorej z povinností v oblasti ochrany zdravia pred psychickou pracovnou záťažou podľa § 38a zákon výslovne kvalifikuje ako správny delikt.
Psychosociálne riziká rieši aj pripravovaná európska úprava
V druhej fáze konzultácie k pripravovanému Quality Jobs Act, ktorú Európska komisia otvorila v júli 2026, boli psychosociálne riziká zaradené medzi oblasti možnej ďalšej úpravy BOZP. Medzi zvažovanými legislatívnymi možnosťami je ich explicitnejšie zohľadnenie v rámci existujúcej povinnosti hodnotiť riziká podľa smernice 89/391/EHS, ako aj zavedenie minimálnych požiadaviek na prevenciu psychosociálnych rizík.
K rozhodnému dátumu tohto článku ide o konzultačnú iniciatívu, nie o novú priamo uplatniteľnú povinnosť slovenských zamestnávateľov. Slovenská právna úprava však už dnes výslovne vyžaduje, aby psychická pracovná záťaž bola predmetom posúdenia a preventívnych opatrení.
Záver
Psychická pracovná záťaž teda nie je novým BOZP rizikom, ktoré by vzniklo až novelou z júla 2026. Nový § 38a však túto povinnosť osamostatnil a zreteľnejšie upriamil pozornosť zamestnávateľov na organizáciu práce a pracovné podmienky ako možné zdroje zvýšenej psychickej záťaže.
Pre zamestnávateľa je preto podstatné nezostať iba pri aktivitách zameraných na individuálny wellbeing zamestnancov. Psychickú pracovnú záťaž je potrebné zaradiť do systému riadenia pracovných rizík, zabezpečiť jej odborné posúdenie a podľa výsledkov upraviť tie pracovné podmienky, ktoré zvýšenú záťaž vytvárajú alebo prehlbujú.
Kinstellar, s. r. o.
Kinstellar je popredná európska advokátska kancelária s viac ako 480 odborníkmi v Nemecku, Európe a USA. Našou hlavnou činnosťou je poskytovanie vynikajúceho, integrovaného právneho a daňového poradenstva, ktoré je odborne podložené, inovatívne a orientované na výsledok. Spolu so spoločnosťami v skupine Kinstellar vyvíjame taktiež udržateľné riešenia pre financovanie a management. Nami poskytované poradenstvo využívajú skupiny a stredné podniky, ako aj finančné inštitúcie a investori.
V dialógu s našimi mandantmi nachádzame odpovede na všetky právne aspekty ekonomického života. Náš odborný profil tak zahŕňa právo obchodných spoločností vrátane fúzii a akvizícií, súťažné, kartelové ako aj bankové právo vrátane práva kapitálového trhu a podnikového financovania. Špecializujeme sa na právo duševného vlastníctva, právo informačných technológii a telekomunikácií, právne otázky spojené s distribúciou tovaru, právne vzťahy k nehnuteľnostiam, pracovné právo, konkurzné právo, právo životného prostredia. Klientov zastupujeme pred riadnymi aj rozhodcovskými súdmi. Okrem toho ponúkame rozsiahle poradenstvo pri štruktúrovaní a financovaní investičných zámerov.
