Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa vo svojom rozsudku sp. zn. 3Sfk/17/2023 z 25. 04. 2024 zaoberal otázkou týkajúcou sa vzniku registračnej povinnosti k dani z príjmov právnických osôb (ďalej len „DPPO“) na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) v prípade známej digitálnej platformy, spoločnosti Booking.com B.V. (ďalej len „Booking“). V konkrétnom prípade išlo o situáciu, keď Daňový úrad Bratislava (ďalej len „DÚ“) počas miestneho zisťovania u jedného daňovníka zistil, že využíva služby sprostredkovania ubytovania od spoločnosti Booking, ktorá mu vystavovala faktúry. DÚ tieto služby vyhodnotil ako sprostredkovanie ubytovania prostredníctvom digitálnej platformy a dospel k záveru, že spoločnosť Booking by sa mala v SR registrovať k DPPO, nakoľko jej vzniká stála prevádzkareň podľa slovenských daňových zákonov. Keďže tak Booking neurobil, bol zaregistrovaný z úradnej moci, proti čomu sa Booking úspešne bránil súdnou cestou. DÚ však proti uvedenému rozhodnutiu podal kasačnú sťažnosť, ktorou sa zaoberal NSS SR. Ten posudzoval predovšetkým dve otázky (i) či bol prístup DÚ pri registrácii spoločnosti Booking k DPPO v súlade so Zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „ZZDZ“) a (ii) či je ZZDZ vôbec relevantná z hľadiska posudzovania vzniku registračnej povinnosti k DPPO na území SR. NSS SR dospel k názoru, že ZZDZ má prednosť pred národnou legislatívou a je potrebné ju obdobne aplikovať aj pri posudzovaní registračných povinností. Povinnosť registrácie je úzko spätá s výberom daní. Preto sa môže týkať len tých subjektov, u ktorých zákon predpokladá vznik daňovej povinnosti, čo v tomto prípade neplatilo, nakoľko podľa ZZDZ spoločnosti Booking na Slovensku nevznikla stála prevádzkareň. Uvedené súdne rozhodnutie tvorí precedens, podľa ktorého môžu postupovať aj ostatné digitálne platformy ktoré sprostredkúvajú ubytovanie. | 
