Nehmotný majetok zohráva v dnešnom hospodárskom prostredí čoraz dôležitejšiu úlohu. Z pohľadu transferového oceňovania predstavuje často jeden z najkomplexnejších typov kontrolovaných transakcií. Správne určenie, identifikovanie a ocenenie nehmotného majetku je kľúčové pre zabezpečenie súladu s princípom nezávislého vzťahu.
Smernica OECD definuje nehmotný majetok ako majetok, ktorý je schopný prinášať ekonomický úžitok a ktorý by nezávislá osoba bola ochotná získať alebo zaň zaplatiť. Ide najmä o patenty, know-how, ochranné známky, autorské práva, dizajn, obchodné tajomstvá, databázy, softvér či zákaznícke vzťahy.
Správne určenie vlastníka nehmotného majetku je často náročné, nakoľko právne vlastníctvo nemusí byť totožné s ekonomickým vlastníctvom. OECD zdôrazňuje, že pri posudzovaní, komu patria výnosy z nehmotného majetku, je potrebné analyzovať tzv. DEMPE funkcie – vývoj (Development), zlepšovanie (Enhancement), udržiavanie (Maintenance), ochrana (Protection) a využívanie (Exploitation) nehmotného majetku.
Ak spoločnosť formálne vlastní nehmotný majetok, ale nevykonáva žiadne z uvedených funkcií a nenesie s nimi spojené riziká, nemá nárok na podstatný podiel na zisku z jeho využívania. Naopak, spoločnosť, ktorá vykonáva kľúčové DEMPE funkcie, by mala mať nárok na primeranú odmenu.
Prvá situácia:
Spoločnosť A vlastní ochrannú známku skupiny, ale jej správu a rozvoj vykonáva centrálne marketingové oddelenie spoločnosti B. Spoločnosť A nenesie žiadne náklady spojené s udržiavaním a ochranou ochrannej známky.
V tomto prípade by spoločnosti A nemala byť priradená podstatná časť výnosov z ochrannej známky, keďže nevykonáva žiadne DEMPE funkcie.
Druhá situácia:
Spoločnosť A vyvíja nový softvér a znáša všetky náklady a riziká súvisiace s jeho vývojom. Následne poskytuje licencie na tento softvér ostatným členom skupiny.
Keďže spoločnosť A vykonáva všetky kľúčové DEMPE funkcie, má nárok na podstatný podiel zisku generovaného týmto nehmotným majetkom.
Tretia situácia:
Spoločnosť A má formálne vlastníctvo patentu, ale aktivity spojené s jeho vývojom a ochranou realizuje spoločnosť B, na základe pokynov a inštrukcií spoločnosti C.
V takomto prípade je potrebné preskúmať, či by nezávislé osoby v porovnateľných podmienkach priradili výnosy z patentu skôr spoločnosti C, ktorá vykonáva rozhodujúce DEMPE funkcie, a priradiť spoločnosti B výnosy z poskytovania služieb, pričom spoločnosť A by získala iba minimálny zisk.
V ideálnom prípade by sa mali transakcie s nehmotným majetkom posudzovať individuálne, pričom sa zohľadnia nielen zmluvné podmienky, ale aj skutočne vykonávané funkcie, využívaný majetok a nesené riziká. Ak nie je možné identifikovať dostatočne porovnateľné transakcie, je potrebné zvážiť použitie metód založených na rozdelení zisku (Profit Split), ktoré reflektujú skutočný prínos jednotlivých strán.
Spoločnosť Accace má bohaté skúsenosti s prípravou dokumentácie k transakciám s nehmotným majetkom. Pri vypracovaní dokumentácie dbáme na dôkladnú analýzu DEMPE funkcií a na správne rozdelenie výnosov z nehmotného majetku medzi jednotlivé spoločnosti skupiny, aby sme minimalizovali riziká v prípade daňovej kontroly.
