Odpočet daňových strát patrí medzi významné nástroje daňového plánovania. Ak je správne nastavený, môže spoločnosti pomôcť efektívnejšie využiť straty vykázané v minulosti a optimalizovať jej daňovú povinnosť v budúcich zdaňovacích obdobiach.
V praxi však nestačí zamerať sa len na samotné daňové straty. Od roku 2024 bola do zákona o dani z príjmov opätovne zavedená minimálna daň právnických osôb, ktorá môže významne ovplyvniť výslednú výšku dane aj v prípade, ak spoločnosť dosiahne nízky alebo nulový základ dane, prípadne vykáže daňovú stratu.
Preto je pri plánovaní potrebné zohľadniť nielen výšku dostupných daňových strát, ale aj časové obmedzenie ich uplatnenia, limity ich odpočtu, výšku zdaniteľných príjmov spoločnosti, možnosť započítania minimálnej dane a ďalšie nástroje ovplyvňujúce základ dane, napríklad daňové odpisy.
Daňová strata nie je účtovná strata
Na úvod je dôležité pripomenúť rozdiel medzi účtovným výsledkom hospodárenia a daňovým základom, resp. daňovou stratou. Daňová strata totiž nie je automaticky totožná so stratou vykázanou v účtovníctve.
Spoločnosť môže vykázať účtovnú stratu, ale po úpravách podľa zákona o dani z príjmov dosiahnuť kladný základ dane. Rovnako môže nastať aj opačná situácia, keď spoločnosť síce účtovne vykáže zisk, ale po zohľadnení daňových úprav dosiahne daňovú stratu.
Daňová strata vzniká vtedy, ak daňovo uznané výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní pravidiel zákona o dani z príjmov. Jej následný odpočet umožňuje spoločnosti zohľadniť nepriaznivé daňové výsledky z minulých rokov v budúcich zdaňovacích obdobiach a znížiť si tak základ dane a výslednú daňovú povinnosť.
Odpočet daňových strát
Pri daňových stratách vykázaných za zdaňovacie obdobia začínajúce od 1. januára 2020 platí, že ich možno odpočítať počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Spoločnosť sa pritom môže rozhodnúť, v akej výške si daňovú stratu v jednotlivých rokoch uplatní. Ak sa rozhodne neuplatniť ju vôbec alebo len čiastočne, neznamená to automaticky jej prepadnutie, pokiaľ ešte neuplynulo posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom ju možno odpočítať.
Pri odpočte daňových strát zároveň platí zákonné obmedzenie. Bežný daňovník si môže odpočítať daňovú stratu najviac do výšky 50 % základu dane vykázaného v príslušnom zdaňovacom období. Ak spoločnosť eviduje daňové straty z viacerých rokov, uvedený limit sa posudzuje pri každej z nich samostatne.
V praxi tak môže nastať situácia, že kombináciou viacerých daňových strát spoločnosť zníži základ dane až na nulu. Ani nulový základ dane však automaticky neznamená nulovú daňovú povinnosť, keďže do výsledného zdanenia môže vstupovať aj minimálna daň.
Minimálna daň
Od roku 2024 zákon o dani z príjmov opätovne zaviedol minimálnu daň pre právnické osoby. To znamená, že aj spoločnosť, ktorá vykáže nízky alebo nulový základ dane, prípadne daňovú stratu, môže byť povinná zaplatiť daň najmenej vo výške stanovenej zákonom.
Výška minimálnej dane závisí od objemu zdaniteľných príjmov (výnosov) dosiahnutých spoločnosťou v príslušnom zdaňovacom období. V súčasnosti sa minimálna daň pohybuje od 340 EUR do 3 840 EUR, pričom najvyššia suma sa uplatňuje pri spoločnostiach, ktorých zdaniteľné príjmy presahujú 500 000 EUR.
Pre zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr 1. januára 2026 sa zároveň zavádza nové pásmo minimálnej dane vo výške 11 520 EUR pre spoločnosti, ktorých zdaniteľné príjmy presiahnu 5 miliónov EUR.
Kladný rozdiel medzi zaplatenou minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní si môže spoločnosť započítať, v najviac troch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Zápočet je však možný len do tej časti daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje výšku minimálnej dane splatnej za príslušné zdaňovacie obdobie.
Praktické súvislosti
V súvislosti s optimalizáciou základu dane a odpočtom daňových strát odporúčame zvážiť aj možnosti prerušenia daňových odpisov, ktorým sme sa venovali v našom predchádzajúcom článku. Vhodné načasovanie prerušenia daňových odpisov môže prispieť k efektívnejšiemu využitiu daňových strát, najmä ak sa blíži posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom je možné konkrétnu daňovú stratu odpočítať.
Pri rozhodovaní o rozsahu odpočtu daňových strát je zároveň potrebné zohľadniť aj možnosť započítania minimálnej dane zaplatenej v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Z praktického pohľadu preto nemusí byť vždy najvýhodnejšie zamerať sa výlučne na dosiahnutie nulového základu dane prostredníctvom maximálneho odpočtu daňových strát. Takýto postup môže viesť k situácii, keď spoločnosť využije časť daňových strát bez reálneho vplyvu na svoju výslednú daňovú povinnosť, pričom aj naďalej bude povinná zaplatiť minimálnu daň.
Súčasne môže dôjsť k strate možnosti efektívne započítať minimálnu daň zaplatenú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Nulový základ dane sa preto nemusí vždy rovnať najnižšej daňovej povinnosti. Pri plánovaní je potrebné posudzovať daňové straty, minimálnu daň, možnosti jej započítania a ďalšie faktory vo vzájomných súvislostiach.
Záver
Správne nastavenie odpočtu daňových strát, ktoré zohľadňuje aj minimálnu daň a ďalšie faktory ovplyvňujúce daňovú povinnosť spoločnosti, predstavuje dôležitý prvok daňového plánovania. Vhodne zvolená stratégia môže spoločnosti pomôcť efektívnejšie využiť dostupné daňové benefity a optimalizovať jej budúcu daňovú povinnosť.
V TPA Vám radi pomôžeme so simuláciou odpočtu daňových strát a nastavením optimálneho postupu s ohľadom na minimálnu daň a špecifiká Vašej spoločnosti.
TPA TAX, s. r. o.
TPA Slovakia je jednou z popredných firiem v oblasti daňového poradenstva, auditu a podnikového poradenstva na Slovensku.
Na Slovensku pôsobíme od roku 2001 a v súčasnosti zamestnávame viac ako 70 zamestnancov. Naše pracoviská sa nachádzajú v Bratislave a v Košiciach.
Vďaka našej aliancii so sieťou Baker Tilly International je 12 krajín združenia TPA Group perfektne prepojených na globálnej úrovni a sme tak schopní poskytovať vysokokvalitné služby vo všetkých hlavných obchodných centrách a regiónoch sveta.
Sieť Baker Tilly International v súčasnosti pozostáva zo 122 nezávislých členov v 146 krajinách a zamestnáva viac ako 30 000 pracovníkov v 742 pobočkách, vďaka čomu patrí medzi top 10 globálnych poradenských sietí.
