V posledných rokoch sme svedkami explozívneho nárastu využívania generatívnej umelej inteligencie v pracovnom prostredí. Tento technologický skok však priniesol fenomén známy ako Shadow AI, ktorý možno definovať ako implementáciu a používanie AI nástrojov či modelov zamestnancami bez výslovného schválenia, dohľadu alebo správy zo strany IT oddelenia alebo oddelenia kybernetickej bezpečnosti. Zamestnanci tieto nástroje, ako napríklad ChatGPT alebo Gemini, využívajú najmä v snahe o zvýšenie vlastnej efektivity, produktivity a inovácie. Hoci sú ich úmysly často pro-organizačné, takéto praktiky prinášajú vážne pracovnoprávne a bezpečnostné riziká.
Shadow AI ako porušenie pracovnej disciplíny
Z pohľadu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako Zákonník práce) je základnou povinnosťou zamestnanca pracovať zodpovedne, riadne a plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Ak zamestnávateľ jasne definuje procesy schvaľovania softvéru, používanie nepovolených AI nástrojov môže byť klasifikované ako porušenie pracovnej disciplíny.
Shadow AI sa často vyskytuje v situáciách, keď IT oddelenia nedokážu držať krok s potrebami zamestnancov, ktorí sú pod tlakom termínov. Napriek tomu, že zamestnanec koná v dobrej viere, že chce úlohu splniť rýchlejšie, obchádzanie riadiacich rámcov spoločnosti vytvára riziko a ohrozuje integritu systémov zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo určovať pracovné postupy a zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu, čo zahŕňa aj rešpektovanie bezpečnostných smerníc týkajúcich sa narábania s dátami.
Ochrana mlčanlivosti a riziko neúmyselného zverejnenia údajov
Jedným z najvážnejších rizík Shadow AI je neúmyselné zverejnenie citlivých informácií. Zamestnanci môžu do verejne dostupných AI platforiem vkladať interné dokumenty, projektové špecifikácie alebo klientske údaje, ktoré sú následne týmito systémami spracovávané a potenciálne využité na ďalšie učenie modelu.
Tento postup je v priamom rozpore s povinnosťou zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám v zmysle § 81 písm. f). Ak dôjde k úniku dát prostredníctvom Shadow AI, zamestnanec môže porušiť interné predpisy a zároveň vystaviť zamestnávateľa zodpovednosti za porušenie ochrany osobných údajov.
Keďže generatívne AI modely môžu v závislosti od podmienok poskytovateľa absorbovať dáta z užívateľských vstupov, hrozí, že unikátne riešenia alebo obchodné tajomstvá spoločnosti sa objavia vo výstupoch poskytovaných iným užívateľom, vrátane konkurentov.
Z pracovnoprávneho hľadiska má zamestnávateľ právo na ochranu svojho majetku, kam patria aj nehmotné zložky a obchodné informácie. Zamestnanec je povinný hospodáriť riadne s prostriedkami zverenými zamestnávateľom a chrániť jeho majetok pred poškodením alebo zneužitím. Externalizácia firemného know-how do adaptívnych systémov tretej strany bez súhlasu zamestnávateľa je porušením týchto povinností a môže viesť k nevratnej strate konkurenčnej výhody spoločnosti.
Zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú Shadow AI
Ak používanie Shadow AI spôsobí zamestnávateľovi škodu, nastupuje inštitút všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, keďže k vkladaniu dát dochádza často na súkromných zariadeniach a mimo pracoviska.
Zamestnanec nahrádza skutočnú škodu. V prostredí Shadow AI ňou môžu byť napríklad náklady na vyšetrenie incidentu a na splnenie oznamovacích povinností – vloženie osobných údajov do neschváleného nástroja totiž spravidla predstavuje porušenie ochrany osobných údajov podľa čl. 4 bodu 12 GDPR s následnou povinnosťou oznámenia podľa čl. 33, prípadne čl. 34 GDPR – alebo sankcia uložená zamestnávateľovi dozorným orgánom. Pri pokute však upozorňujeme na to, že sa ukladá prevádzkovateľovi ako adresátovi jeho vlastných povinností, najmä podľa čl. 24 a 32 GDPR, a preto je sporné, do akej miery ide o škodu spôsobenú zamestnancom a nie o dôsledok organizačného zlyhania zamestnávateľa.
Pri nedbanlivostnom spôsobení škody je náhrada limitovaná štvornásobkom priemerného mesačného zárobku. Ak zamestnávateľ preukáže, že zamestnanec spôsobil škodu úmyselne, limit sa neuplatní a popri skutočnej škode možno požadovať aj náhradu ušlého zisku, typicky straty zisku v dôsledku úniku obchodného tajomstva, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom. Úmysel sa však musí vzťahovať na vznik škody, nie iba na porušenie internej smernice; samotné vedomé obídenie zákazu spravidla zakladá len vedomú nedbanlivosť.
Úloha AI-orientovaného manažmentu ľudských zdrojov (HRM)
Samotné zákazy používania AI nástrojov nedokážu účinne obmedziť riziká spojené s Shadow AI. Efektívnejším riešením je začleniť pravidlá zodpovedného používania AI do riadenia ľudských zdrojov a každodenných pracovných procesov. Základom takéhoto prístupu by mala byť jasná interná politika používania AI doplnená o školenia zamestnancov.
Záver
Zamestnávateľ by mal súčasne nastaviť primerané kontrolné mechanizmy, ktoré rešpektujú súkromie zamestnancov a zákonné limity monitorovania. Kľúčovou sa preto stáva rovnováha medzi technologickou inováciou, ochranou firemného know-how a predvídateľnosťou pracovnoprávnych následkov.
Kinstellar, s. r. o.
Kinstellar je popredná európska advokátska kancelária s viac ako 480 odborníkmi v Nemecku, Európe a USA. Našou hlavnou činnosťou je poskytovanie vynikajúceho, integrovaného právneho a daňového poradenstva, ktoré je odborne podložené, inovatívne a orientované na výsledok. Spolu so spoločnosťami v skupine Kinstellar vyvíjame taktiež udržateľné riešenia pre financovanie a management. Nami poskytované poradenstvo využívajú skupiny a stredné podniky, ako aj finančné inštitúcie a investori.
V dialógu s našimi mandantmi nachádzame odpovede na všetky právne aspekty ekonomického života. Náš odborný profil tak zahŕňa právo obchodných spoločností vrátane fúzii a akvizícií, súťažné, kartelové ako aj bankové právo vrátane práva kapitálového trhu a podnikového financovania. Špecializujeme sa na právo duševného vlastníctva, právo informačných technológii a telekomunikácií, právne otázky spojené s distribúciou tovaru, právne vzťahy k nehnuteľnostiam, pracovné právo, konkurzné právo, právo životného prostredia. Klientov zastupujeme pred riadnymi aj rozhodcovskými súdmi. Okrem toho ponúkame rozsiahle poradenstvo pri štruktúrovaní a financovaní investičných zámerov.
